Z rádia hráš: pocta Patrikovi Hezuckému

S obavami som sledoval správy o Patrikovom zdraví. Posledné týždne som radšej ráno ani neladil ranné vysielanie, ako keby som tým vedel potlačiť alebo zastaviť veci, čo sa diali.  Bohužiaľ, takú moc nemám a smútok z jeho odchodu je strašne silný.

Viac ako 20 rokov bola Ranná show a tým pádom aj Patrik pevnou súčasťou môjho života. Jeho hlas a nezameniteľná chémia s Leošom neboli len kulisou, boli rituálom. Robili mi ranné vstávanie oveľa príjemnejším a v mori rozhlasového éteru, ktorý je často plný "vaty", bola ich Ranná show jednou z mála záchranných lodí. Vysielali skutočný obsah, nie len výplň. 

Patrikove vstupy boli zábavné, nad vecou a predovšetkým ľudské. Vedel vyvolať emócie a vytvoriť atmosféru, ktorá bude neskutočne chýbať. Dnes je svet o jedného úžasného človeka chudobnejší. Je to veľmi smutné a určite nespravodlivé.

Ako poctu Patrikovi som napísal text Z rádia hráš a textu som dal aj hudobnú podobu.  

"Si blázon, čo z rádia znie..."

Možno slovo blázon niekoho prekvapí, ale do textu som ho vložil v tom najlepšom a najkrajšom  slova zmysle. Byť "bláznom" v jeho podaní znamenalo mať v sebe iskru, nespútanú energiu a hlavne humor, ktorý mi bude veľmi chýbať. Táto skladba je mojím poďakovaním za to, že bol a už navždy ostane súčasťou môjho času na tomto svete.

Venované Patrikovi Hezuckému s obrovskou úctou a láskou...